Chcem dávať, nie len brať (Rozhovor)

Miroslav Čurlík
Miroslav Čurlík: „Verím, že sa žiaci vrátia k svojej evanjelickej identite aj vďaka štúdiu na cirkevnom gymnáziu.“

Po ukončení gymnázia sa prihlásil k štúdiu na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Vybral si pedagogickú kombináciu biológia – geografia. Tvrdí o sebe, že je typ, ktorý potrebuje veci vysvetľovať a druhých v dobrom „poúčať“, preto ho nezlákalo jednoodborové štúdium vedeckým smerom. Po ukončení vysokej školy prijal miesto pedagóga na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove, kde sa uchytil a zostal až dodnes. Pred rokom sa stal tajomníkom pre školstvo pri Biskupskom úrade Východného dištriktu. Okrem toho ho poznáme aj ako poddozorcu cirkevného zboru v Prešove.

Miroslav Čurlík


Ste rád, že učíte práve na evanjelickej škole?
Som veľmi rád. Zmenilo ma to. Zapojil som sa do cirkevno-zborového života, našiel som kolegov s rovnakými životnými hodnotami – znovu som sa vrátil k svojej evanjelickej identite.

Evanjelické kolegiálne gymnázium (EKG) v Prešove poštátnili ako aj ostatné cirkevné školy v roku 1945. Opäť sa ho podarilo oživiť až v roku 1992. V čase, keď ste sa stali jeho súčasťou, malo za sebou iba tri roky fungovania. Spomínate si ešte na začiatky?
Keď som sa zamestnal na gymnáziu v školskom roku 1995/1996, škola mala päť tried. Nástup pri znovuotvorení bol úžasný, plný nadšenia a entuziazmu – rodičia aj pedagógovia boli pre školu ochotní veľa urobiť. Časom sa to zmenilo.

V čom?
Ľudia začali v rozbehnutej škole vidieť priestor na vlastnú realizáciu. Začali sa zákulisné hry. Bolo smutné, že sa pozabudlo na poslanie školy – budovať ju pre cirkev, nie pre vlastnú funkciu. Pre gymnázium je dôležité, aby fungoval vzťah medzi školou, cirkevným zborom a dištriktuálnym úradom. V istom období narušený bol, čo narušilo aj rozvoj školy.

V súčasnosti je situácia iná?
Dnes je vzťah medzi týmito tromi inštitúciami dobrý, aj keď sa vždy môže samozrejme zmeniť. Je potrebné, aby každý vedel, akú má pozíciu. Nedá sa budovať imaginárnu dištriktuálnu školu. Do spolupráce musia byť zapojené aj cirkevné zbory, z ktorých žiaci pochádzajú a seniorát. Čo sa v súčasnosti aj deje.

Pred rokom ste sa stali tajomníkom pre školstvo pri Biskupskom úrade Východného dištriktu (BÚ VD). Prekvapilo vás, keď vás brat biskup S. Sabol oslovil, aby ste prijali túto funkciu?
Rozmýšľal som nad tým, či sa to dá zvládnuť vzhľadom na to, čo všetko je potrebné urobiť. Situáciu som poznal, keďže som bol v tom čase predsedom školského výboru VD.

Skúste niekoľkými jednoduchými vetami zhrnúť, čo tvorí náplň práce dištriktuálneho školského tajomníka...
V podstate ide o zabezpečenie toku informácií medzi Ministerstvom školstva, zriaďovateľom (VD ECAV, pozn. red.) a krajským školským úradom. Keď som prijal miesto tajomníka, netušil som, že toho bude tak veľa – ak majú fungovať existujúce školy, ak sa majú rozvíjať nové projekty a ak majú byť všetci spokojní. Je potrebné reagovať na všetky zmeny v legislatíve. Pritom rovnaké nároky sú, či sa jedná o školu, ktorú navštevuje 500 žiakov, alebo o školu s jednou triedou. Rezervu vidím v tom, že pri BÚ by mal pôsobiť ešte metodik náboženskej výchovy, ktorý by sa venoval didakticko-metodickým úlohám.

Spomenuli ste rozvoj nových projektov. Môžete ich konkretizovať?
Vznikla Špeciálna evanjelická materská škola internátna v Červenici, Evanjelická praktická škola internátna v Červenici a Evanjelická základná škola s materskou školou v Prešove.

Byť dištriktuálnym školským tajomníkom, a pritom učiť na gymnáziu iste nie je jednoduché. Nikdy ste nepomysleli na odchod zo školy?
Nie, nechcel som sa vzdať učenia. Nikdy – ani vtedy, keď na škole nebolo najlepšie. Uvedomoval som si, že tam nie som preto, aby som len bral, ale že jej treba niečo aj dať.

V minulom roku sme si pripomenuli 20 rokov od pádu komunizmu. Počas tohto obdobia sa evanjelické školstvo mohlo opäť slobodne rozvíjať. Podarilo sa naplniť ambíciu vrátiť mu slávu spred roku 1945?
Zámery z roku 1990 sa postupne darilo realizovať, ale proces ešte nie je ukončený. Nie všade je možné pokračovať v tradícii spred roku 1945, kedy bolo cirkevné školstvo poštátnené.

Kde konkrétne sa už nedá stavať na tradícii?
Napr. na Spiši, čo má súvis s vysídlením Nemcov na základe Benešových dekrétov. Nemeckí evanjelici v tomto kraji tvorili významnú komunitu. Alebo na Gemeri, kde bola silná ateizácia a znížili sa počty hlásiacich sa k evanjelickej cirkvi. Ale zámery budovať evanjelické školstvo na Gemeri boli aj sú, iba nie v takom rozsahu, ako v minulosti.

Zaujímavé je, že evanjelické školstvo nemalo tradíciu v rámci špeciálnych škôl...
Cirkev by mala mať záujem aj o rozvoj špeciálneho školstva. V roku 1992 bola zriadená Základná škola špeciálna pre hluchoslepých v Červenici. V minulom roku k nej pribudla už spomenutá špeciálna materská škola a praktická škola internátna. Na Slovensku ide o unikát. Je veľa špeciálnych škôl pre postihnutých ľudí. Školu v Červenici však navštevujú deti, ktoré majú postihnutý sluch aj zrak zároveň. Nevidia a nepočujú.

Prečo sa evanjelická cirkev zamerala predovšetkým na gymnáziá?
Možno preto, že evanjelici sa vždy spájali s inteligenciou, s rozvojom intelektu. Ale odborné cirkevné školy nám chýbajú. Sú náročné na prevádzku i odbornosť pedagógov. Nedajú sa zriadiť v regiónoch s nízkym zastúpením evanjelických žiakov aj učiteľov. Odbornú školu by sme mohli mať napr. na Myjave. Všetky deti nemôžu smerovať na gymnázium. Ale tradícia odborného školstva nie je obsiahla, chýba asi širšia vrstva podnikateľov z evanjelických radov, ktorí by takýto typ škôl podporili, alebo hľadali ich absolventov.

Ideálne by bolo, ak by na evanjelických školách učili predovšetkým evanjelici. Prečo mnohí zostávajú na štátnych školách, hoci by mohli učiť na cirkevných?
Je to o vzťahu najmä učiteľov, ktorí majú za sebou viacročnú prax. Skúsení pedagógovia nechcú meniť pozíciu, ísť do kariérnej neistoty a nastúpiť do školy, ktorá bola zriadená napr. pred rokom. Ešte to chvíľu potrvá, je to neukončený proces.

Ten, kto chce učiť na evanjelickej škole, by mal byť známy a aktívny v cirkevnom zbore. Aj preto by mali školy spolupracovať s cirkevnými zbormi, seniorátom a dištriktom – vyhnú sa tak riziku a zbytočným problémom. Na jednej strane je dôležitá odbornosť, ale na strane druhej učiteľ má byť ochotný napĺňať ciele evanjelickej školy. Je ťažké nariadiť mu, aby viedol žiakov k modlitbe, ak to sám nechce. Neprinieslo by to úžitok.

Nielen žiaci, ale aj učitelia musia počítať s tým, že na evanjelických školách sa organizujú aktivity s duchovným rozmerom, ktoré nie sú bežné na iných typoch škôl. Zúčastňujú sa na nich pedagógovia?
Na EKG v Prešove sú raz mesačne biblické hodiny a raz v roku seminár pre učiteľov. Biblické hodiny sú po pracovnom čase a je zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa z nich učitelia ospravedlňujú. Semináre sa organizujú v pracovnom čase – na začiatku alebo na konci prázdnin. Zúčastňuje sa na nich celý pedagogický zbor.

Okrem zamestnania na škole a ústredí dištriktu ste ešte poddozorcom prešovského cirkevného zboru. V čom konkrétne ste zboru nápomocný?
Funkciu poddozorcu vnímam ako službu. Potom, ako sme sa s rodinou v roku 2003 presťahovali do Prešova, oslovili ma prešovskí bratia farári. Snažím sa byť nápomocný zborovému dozorcovi M. Dreveňákovi. Okrem iného zabezpečujem prípravu tzv. zborových večierkov, ktoré sa konajú raz mesačne a priebežne prispievam do zborového časopisu.

Pozrime sa bližšie na tému „školský zákon“, ktorý bol konečne prijatý v roku 2008. Jednou z noviniek, ktoré so sebou priniesol, je zrušenie slovného hodnotenia žiakov. Je to pozitívna zmena?
Známky nevystihnú všetko. Slovným hodnotením dokážeme viac vyjadriť aj dosiahnuť oveľa viac – pre žiaka aj rodiča. Žiakov posúva dopredu.

Od 1. novembra 2009 by mali učitelia – absolventi vysokej školy, ktorí nastúpia do prvého zamestnania, povinne absolvovať psychologické testy. Pokladáte toto nariadenie za správne?
Ak učiteľ vyštudoval vysokú školu, je odborne spôsobilý, ak štátnou skúškou ukončil štúdium, nemalo by sa od neho dodatočne vyžadovať potvrdenie o psychologickej spôsobilosti. Už pri prijímacích pohovoroch na vysokoškolské štúdium predkladá potvrdenie od lekára o zdravotnej spôsobilosti, čo v sebe zahŕňa aj psychologickú stránku. Rovnaké potvrdenie sa od neho vyžaduje aj pri nástupe do zamestnania. V školskom zákone sa podmienka o psychologických testoch objavila zrejme kvôli tomu, že sa prispôsobujeme normám Európskej únie.

Učitelia dostali v školskom zákone status chránenej osoby, neprešiel návrh na verejného činiteľa. Môže to pedagógom v niečom pomôcť?
Výhoda nastane vtedy, ak dôjde k trestnému konaniu vo vzťahu učiteľ – žiak, či učiteľ – rodič. Útok na pedagóga bude posudzovaný ako útok na chránenú osobu a trestná sadzba je v tomto prípade vyššia.
Nemyslím si, že je potrebné, aby mal učiteľ status verejného činiteľa. Ale možno je môj názor ovplyvnený tým, že učím na gymnáziu. Útoky na učiteľov sú častejšie na základných školách, kde majú niektorí žiaci v 7. ročníku 16 – 17 rokov, alebo na stredných odborných školách, vo výchovných zariadeniach. Status verejného činiteľa má svoje úskalie. Niektorými učiteľmi, ktorí nie sú dostatočne vyzretí, by mohol byť zneužitý. Napr. ak policajt niekoho zmláti, súd mu je naklonený dôverovať, lebo má status verejného činiteľa. Rovnako učiteľ by mohol predpokladať, že je viac chránený, nemôže sa mu nič stať a dával by to žiakom patrične najavo.

Od tohto školského roka nastala zmena aj v spôsobe ohodnocovania učiteľov. Polepšia si?
Nebudú sa mať horšie. Zamestnanec cirkevnej školy bol doteraz posudzovaný podľa zákonníka práce, odteraz sa na neho bude vzťahovať zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Odmeňovaný bude podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zmenia sa možnosti získavania príplatku v rámci procesu celoživotného vzdelávania. Za vzdelanie, ktoré počas praxe dosiahne, získa určitý počet kreditov, za ktoré bude dostávať príplatok. Toto vzdelanie však bude mať len obmedzenú platnosť a musí si ho po čase obnoviť.

Je celoživotné vzdelávanie potrebné?
Je potrebné. Dnes je poznanie napr. v oblasti biológie a geografie oveľa ďalej ako pred 11 rokmi, keď som študoval. Samovzdelávanie nepostačuje. Učebnice v ČR sa môžu používať max. 6 rokov, potom sa už neakceptujú. Treba ich inovovať o nové poznatky, metódy. V niektorých amerických krajinách sa skriptá môžu používať dokonca iba 3 roky. Aj učitelia si musia poznatky obnovovať a aktualizovať. Nestačí, aby vedeli len to, čo vedia žiaci – musia vedieť nad rámec.

Učiteľ má nárok na 5 dní v školskom roku na doplnenie vzdelania. Nie je to málo?
Z pohľadu učiteľa je to málo, ale z pohľadu riaditeľa veľa. Ak má napr. 30 zamestnancov, musí zabezpečiť zastupovanie na 150 dní. Vyučovaciu hodinu tak musí zaplatiť dvakrát. Doposiaľ nebolo stanovené, na koľko dní študijného voľna má učiteľ nárok, záviselo to od rozhodnutia riaditeľa.
Zatiaľ však nie je jasné, ktoré inštitúcie majú akreditáciu na vzdelávanie pedagógov. Nie sú určené témy, ani hodnota kreditov. Doterajšie rôzne kurzy a školenia sa pritom neakceptujú – napr. ak učiteľ absolvoval kurz práce s počítačom, nedostane za neho kredity. Akceptujú sa len 1. a 2. kvalifikačné skúšky a ich náhrady.

Dotkne sa to aj cirkevných škôl?
Tu vidím šancu pre Biblickú školu v Martine a Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK v Bratislave, aby vytvorili program na vzdelávanie učiteľov náboženskej výchovy. Ministerstvo zaplatí metodikov, vyučujúci za absolvovanie kurzu dostane kredity. Podmienkou je, aby inštitúcia bola akreditovaná.

V článku pre EPST ste uviedli, že evanjelické cirkevné školy sú úspešné v projektových výzvach. Skúste to „rozmeniť na drobné“...
Ministerstvo školstva vypisuje ponuky na získanie finančných prostriedkov, no cirkevné školy nie sú oprávnené, aby sa zapojili do všetkých možností získavania financií cez projekty. V tom sú diskriminované oproti štátnym školám. Nejedná sa len o projekty, ktoré vypisuje ministerstvo školstva, ale aj samosprávne kraje a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
No v niektorých prípadoch sú aj cirkevné školy oprávnené podať projekt a mnohé z nich sú úspešné. V roku 2009 v rámci VD podalo evanjelické gymnázium v Košiciach projekt na elektronizáciu a revitalizáciu školskej jedálne. Získalo grant na 10.000 eur. EKG v Prešove dostalo z Operačného programu Vzdelávanie cca 4,7 mil. Sk – 161 500 eur. Ide o projekt na tri roky, ktorý je spolufinancovaný aj zriaďovateľom cez Fond cirkevného školstva VD, rodičmi, cez Rodičovské združenie pri EKG a neinvestičným fondom Evkogym vo výške 256 000 Sk, teda 8500 eur.

Čo presne sa skrýva pod Operačným programom Vzdelávanie?
Ide o program premeny tradičnej školy na školu modernú. Finančné prostriedky môže škola použiť v štyroch oblastiach: na modernizáciu vyučovacej hodiny, rozvoj kritického myslenia, zlepšenie práce s počítačom a jazykových schopností učiteľov a duchovný rozvoj žiakov. Škola teda môže investovať do materiálno-technického vybavenia – napr. nových notebookov alebo interaktívnej dátovej elektronickej tabule. Môže učiteľom zaplatiť kurzy práce s počítačom a jazykové kurzy. Z prostriedkov sa pokryjú náklady na diskusné kluby pre učiteľov, ktoré sa doteraz organizovali iba pre študentov. Cieľom je, aby aj pedagógovia vedeli odôvodňovať svoje názory, dokázali argumentovať a viesť argumentačnú líniu. Žiaci si už nebudú musieť sami platiť biblické víkendové pobyty, ktoré sa konajú raz v roku. Jedná sa o komplexný rozvoj osobnosti žiaka.

Nebýva to zvykom, ale zákon priniesol pozitívnu zmenu pre cirkevné školy v oblasti financovania...
Zmena vo financovaní je v prípade, ak dôjde k havarijnej situácii, k ohrozeniu zdravia žiakov či zamestnancov a prevádzky cirkevnej školy. Konkrétne ide napr. o poškodenie strechy, živelnú pohromu, poruchu kúrenia. Predtým situáciu musel riešiť iba zriaďovateľ. Zákon priniesol posun v tom, že môže prispieť aj Ministerstvo školstva. Treba si všimnúť slovko „môže“.

Tešiť sa môžeme aj z toho, že zriaďovateľovi cirkevnej školy môže Ministerstvo školstva od 1. septembra 2009 prispieť finančnou čiastkou na činnosť školského úradu. Podal už biskupský úrad VD žiadosť?
Žiadosť sme už odoslali, ale zatiaľ neprišla odpoveď. Podali sme ju v rozbehnutom rozpočtovom roku a štátny rozpočet je vyprázdnený nad očakávania. Výber daní je nízky, a tak niet financií na všetko potrebné. Závisieť bude aj od tlaku väčšinovej katolíckej cirkvi, ktorá má oveľa vyšší počet škôl aj zamestnancov.
Podmienkou je, aby mal zriaďovateľ školu nad 1000 žiakov. Evanjelické cirkevné školy vo VD majú 1600 žiakov, takže kritériá spĺňame. Je pozitívne, že prvýkrát od r. 1945 sa štát zaviazal prispievať na chod aj cirkevných školských úradov. Žiadna z doterajších vlád na tento krok nemala dostatočnú politickú vôľu.

Diskriminované však budú súkromné a cirkevné materské školy...
Materská škola je podľa školského zákona školou a nie školským zariadením. Financovaná je z podielových daní – cez obec resp. mesto. Len na 5-ročné deti prispieva MŠ SR cez Krajský školský úrad. Obce môžu materským cirkevným školám dať najmenej 88 % z prideleného balíka dotácií. Doteraz bola spodná hranica 90 %. Našli sa aj obce a primátori, ktorí cirkevným škôlkam dávali 100 % dotácií tak ako svojim v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Keďže sa nariadenie týka školských zariadení, zníženie dotácií pocítia aj jedálne, ktoré máme skoro pri všetkých školách a internáty (napr. v Červenici).

Od minulého školského roka sú prváci osemročného gymnázia prijímaní z 5. a nie zo 4. ročníka základnej školy. Skúste pomenovať dôsledky, ktoré tento krok priniesol evanjelickým osemročným gymnáziám.
Cieľom nariadenia bolo, aby sa žiaci osemročných gymnázií vekom vyrovnali tým, ktorí absolvovali 9-ročnú školskú dochádzku na základných školách – čo je dôležité pre maturitné skúšky. Doteraz gymnazisti študovali o rok kratšie ako žiaci základných škôl. Plusom je aj to, že sa na rok zníži absolventská nezamestnanosť. Osemročné gymnázia to zasiahlo tak, že nastal výpadok jednej triedy – čo im nabúralo rozpočet, keďže sa znížil počet žiakov školy a teda aj normatívne dotácie.

Podstatnejšie je, že sa redukovali počty žiakov na 8-ročných gymnáziách – môže na nich študovať už iba 5 percent populácie. Prečo došlo k zníženiu počtu žiakov a ako sa to dotklo cirkevných škôl?
Nové nariadenie v zákone sa opiera o psychologické prieskumy, podľa ktorých sa na 8-ročné gymnázium hodí iba 5 % populácie. Veková hranica prijatia na 8-ročné gymnázium sa posunula aj preto, že v 4. ročníku je ťažké povedať, kto sa hodí na gymnázium.
V Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji na týchto typoch gymnázií v posledných rokoch študovalo až 30 % populácie. To spôsobovalo problémy na ZŠ, kde sa znižoval počet žiakov a to najmä talentovaných.
Rodičia sa umiestnením dieťaťa na 8-ročné gymnázium vyhýbali aj stresujúcim prijímacím pohovorom, ktoré by ich čakali v 9. ročníku. No neviedlo to vždy k úspechu. Žiaci, ktorí sa na gymnázium nehodili, dosahovali v druhom – treťom ročníku veľmi zlé výsledky.
V 5. ročníku základných škôl zostávalo minimum žiakov, čo bolo pre ne likvidačné. Museli redukovať počty tried. Okrem toho na ZŠ zostávali žiaci s najhoršími výsledkami, čím strácali úroveň. V triedach chýbali vynikajúci žiaci, ktorí by spolužiakov motivovali k tomu, aby na sebe pracovali a boli úspešní. Učitelia nemali koho vysielať na regionálne olympiády a školy dosahovali zlé výsledky v monitoringu žiakov 9. ročníka.
Redukcia počtov žiakov 8-ročných gymnázií na 5 percent sa dotkla aj evanjelického školstva. Napr. v Bratislave sme museli spojiť dve gymnázia do jedného.

Či sa nám to páči alebo nie, pre žiakov a ich rodičov je pri výbere evanjelického gymnázia vo väčšine prípadov rozhodujúce jeho jazykové a nie duchovné zameranie. Je správne prijímať študentov, ktorých motivácia nie je taká, akú by sme si predstavovali?
Je dobré mať ich tu, či to chcela ich stará mama, krstní rodičia, či strýko. Už len to, že chceli, je dobre. Nie všetci žiaci a ich rodiny žijú a pracujú v cirkevných zboroch, z ktorých prichádzajú. Verím však, že sa časom vrátia k svojej evanjelickej identite aj vďaka štúdiu na cirkevnom gymnáziu.

Za rozhovor ďakuje Emília Mihočová.
Článok bol pôvodne publikovaný v mesačníku


Created and designed by Pixelsparadise.com
With help of Foundation Framework by ZURB and Flexslider by Madebymufffin

Joomla! ® name is used under a limited license from Open Source Matters
Pixelsparadise.com is not affiliated with by Open Source Matters or the Joomla! Project.